Prísne rozsudky: GDPR skákanie na súde – čo to znamená pre žiadateľov?

Prísne rozsudky: GDPR skákanie na súde – čo to znamená pre žiadateľov?

Federálny pracovný súd (BAG) svojím rozhodnutím z 5. júna 2025 jasne odmietol fenomén „GDPR hopping“. Ide o novú obchodnú prax v rámci procesu podávania žiadostí, prostredníctvom ktorého uchádzači bez vážneho záujmu o pozíciu zistia, či si môžu uplatniť právne nároky voči spoločnostiam. Žalobcu v tomto prípade, ktorý je známy mnohými konaniami o odškodnení podľa zákona o všeobecnom rovnakom zaobchádzaní (AGG), už odborníci označovali ako „násypník AGG“. Táto prax by sa teraz mohla rozšíriť aj na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), keďže podobne ako v prípade AGG sa žiadatelia snažia využiť údajné nedodržiavanie predpisov zo strany zamestnávateľov v oblasti ochrany údajov.

Jadrom rozhodnutia BAG je zistenie, že chyby vo výberovom konaní, ktoré boli vyhlásené za porušenie GDPR, nie sú príčinou škody spôsobenej nevykonaním zamestnania. Súd tiež objasnil, že náhrada škody z dôvodu nezamestnania nevhodného uchádzača vo všeobecnosti nepredstavuje nárok na náhradu škody podľa článku 82 I GDPR. Nevyriešený problém poukazuje na ťažkosti, ktoré majú dnešní zamestnávatelia pri ochrane proti takýmto nárokom.

Výzvy súvisiace s ochranou údajov

Fenomén hoppingu na ochranu údajov, podobne ako AGG hopping, predstavuje pre spoločnosti nové výzvy. Uchádzači, ktorí sa uchádzajú o prácu, využívajú zákonné právo na informácie a nároky na náhradu škody po neúspešnej žiadosti na vznesenie možného obvinenia z diskriminácie. Patria sem funkcie ako hromadné žiadosti a predkladanie štandardizovaných dokumentov alebo žiadostí o nereálne pozície. Cieľom týchto taktík je identifikovať pracovné ponuky s potenciálom diskriminácie.

Spoločnosti reagujú na toto správanie vývojom stratégií na minimalizáciu ich útočnej plochy. Patrí medzi ne obmedzenie pracovných inzerátov a používanie štandardizovaných formulárov odmietnutia, pričom pracovné súdy teraz uznávajú AGG hopping ako zneužitie zákona. V takýchto prípadoch je zamestnávateľ povinný preukázať, že žiadosť nebola podaná zo skutočného záujmu.

Právne dôsledky

Zaujímavý príklad právnych dôsledkov tohto problému sa odohral už v roku 2023: Žiadateľ požiadal o informácie o spracúvaných údajoch v súvislosti so žiadosťou z roku 2017. Po tom, čo spoločnosť včas nereagovala, žiadateľ podal žalobu o náhradu škody a dostal 750 eur ako náhradu za oneskorené informácie. Tento vývoj ukazuje, že spoločnosti by mali brať žiadosti o informácie vážne a reagovať rýchlo, aby sa vyhli nárokom na náhradu škody.

Ďalším dôležitým aspektom sú právne spory týkajúce sa prípustnosti získavania informácií spoločnosťami. Napríklad regionálny pracovný súd v Hamme v jednom prípade rozhodol, že využívanie všeobecne dostupných zdrojov na získavanie informácií je legálne, ak chce obžalovaný predložiť dôkazy o možnom zneužití zákona. Zostáva však nejasné, ako sa bude hodnotenie ochrany údajov v budúcnosti vyvíjať a či tu môže Federálny pracovný súd zaujať iný názor.

Tieto konštelácie okolo témy hoppingu na ochranu údajov a AGG hoppingu vyvolávajú dôležité sociálne a právne otázky. Zdôrazňujú potrebu, aby spoločnosti na jednej strane dodržiavali platné nariadenia o ochrane údajov a na druhej strane zabezpečili spravodlivý a transparentný proces podávania žiadostí.

Viac informácií a hlbší pohľad na túto tému nájdete v článkoch beck.de, rbl-arbeitsrecht.de a datenschutz-notizen.de návšteva.